OČISTNÉ PROCESY SÍLÍ - PLANETA ZEMĚ SE OČIŠŤUJE OD HRUBOVIBRAČNÍCH ENERGIÍ

Ďalšie varovanie planéty: V moriach sa objavili púšte

Vznik mŕtvych zón paradoxne vytvára zásobáreň potravy. Keď tu ale ryby chcú nájsť jedlo riskujú život.

12.5.2008

Kiel - S globálnym otepľovaním rastie aj teplota vody. A kvôli tomuto javu mizne z oceánov kyslík, čo vytvára takzvané mŕtve zóny. To by mohlo dramaticky ovplyvniť život vo vode, varoval na svojej webovej stránke britský časopis New Scientist.

Predchádzajúce štúdie ukázali, že v povrchových vodných vrstvách ubúda kyslík pre znečistenie, ktoré pochádza z prítokov riek. Lenže nová štúdia ukazuje, že kyslík ubúda aj v stredne hlbokých vodách medzi tristo a sedemsto metrami.

Úbytok kyslíka sa objavuje v niektorých oblastiach dokonca aj na dne, napríklad v Arabskom mori. Vedci môžu vďaka pozorovaniu opísať vývoj situácie za posledných päťdesiat rokov, teraz je však podľa nich nutné zistiť, ako sa situácia bude vyvíjať v budúcnosti.

Bližší a rozsáhlejší informace k tomuto tématu najdete na webu www.stahuje-cely-svet.cz .

Rybám ubúda kyslík

Lothar Stramma z nemeckej Kielskej univerzity skombinoval historické údaje získané výskumnými plavidlami s aktuálnymi údajmi z bójí vybavených na meranie koncentrácie kyslíka, teploty vody a obsahu soli.

Výsledky ukázali, že sa z obrovských úsekov oceánov, predtým bohatých na kyslík, stali "púšte", ktoré obsahujú menej ako 120 mikromolov kyslíka na kilogram vody. To je hodnota, pri ktorej ryby, lastúrniky a ostatné morské živočíchy umierajú. Priemerný ročný úbytok je podľa meraní medzi 0,34 a 0,9 mikromolmi.

Výskum sa zaoberal šiestimi oblasťami, z ktorých najhoršie dopadla tropická oblasť Atlantického oceánu. Tu sa medzi rokmi 1960 a 2006 rapídne rozšírila vrstva, v ktorej je menej ako 90 mikromolov na kilogram: do hĺbky narástla o 85 percent, z 370 na 690 metrov. Ďalšou podobne postihnutou oblasťou je rovníkový Pacifik.

Ako informoval New Scientist, podľa Andyho Goodaya z britského Národného oceánografického centra v Southamptone sú doposiaľ známe "púšte", napríklad v Mexickom zálive alebo pri pobreží Louisiany, úplnými trpaslíkmi oproti tým, na ktoré upozornila Strammova štúdia.

Teplejšia voda sa do hĺbky nedostane

Ako je však taký pokles možný? Kyslík sa do stredných vrstiev dostáva z povrchových vôd, ktoré sú na kyslík bohatšie. Tieto vody sa ochladzujú, hustnú a klesajú hlbšie. Lenže teplá voda viaže menej kyslíka, čiže je ľahšia a nedostane sa tak hlboko. Vznik oceánskych púští by tak bolo možné pripísať na vrub klimatickými zmenám.

Andy Gooday si však myslí, že oblasti s nízkou koncentráciou kyslíka nie sú dôsledkom globálneho oteplenia. Podľa neho sú bežným prírodným javom, ktorý je ovplyvňovaný inými prírodnými dejmi, napríklad cyklickým návratom klimatického javu El Niňo, ktorý raz za desať rokov zmení prúdenie vody.

Strammov tím pripomenul prípad, kedy rozsiahle zníženie množstva kyslíka vo vode a naopak vysoká koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére viedli pred 250 miliónmi rokov k vyhynutiu obrovských populácií vodných živočíchov.

Do komory so zadržaným dychom

Otázkou teda ostáva, či je prvotnou príčinou rozširovanie púští globálne otepľovanie a ako sa to dotkne populácií morských živočíchov. Tí pohybliví majú nádej, pretože sa môžu premiestniť do oblastí s vyššou koncentráciou kyslíka.

"Púštne vody" majú však paradoxne aj jednu výhodu: hromadí sa v nich organický materiál z mŕtvych živočíchov, ktorý je potravou pre ryby. Tie však pri jeho získavaní riskujú život. Štúdia ukázala, že sa tak množstvo živočíchov skutočne správa, a že majú tendenciu sa zdržiavať na okraji oceánskych púští.

7000 stran textů a 5000 obrázků o Vesmírných lidech Sil Světla najdete zde: