PSEUDOTVŮRCI VELICE PILNĚ PŘIPRAVUJÍ PLNOST NEGATIVNÍHO STAVU
RFID nájdeme všade, mobily nevynímajúc
19.11.2004
V roku 2009 bude až polovica mobilných telefónov vybavená RFID čítačkou. Nadnárodné obchodné reťazce vkladajú veľké nádeje do RFID technológií. Identifikácia osôb pomocou RFID čipov obmedzí osobnú slobodu a vytvorí extrémne nebezpečenstvo zneužitia osobných údajov... Toto sú len niektoré z kľúčových posolstiev, ktoré sa v súvislosti s RFID technológiou objavujú.
Stanú sa čiarové kódy zbytočnosťou?
Čo sa skrýva pod skratkou RFID? Okrem iného očakávania mnohých - od výrobcov mikročipov a informačných technológií po veľké obchodné reťazce, že našli ďalšiu "killer aplikáciu", prípadne účinný nástroj na boj s konkurenciou. RFID (Radio Frequency Identification) je technológia, o ktorej budeme v krátkom čase počúvať možno viac než nám bude milé, emócie s ňou spojené totiž oscilujú medzi absolútnym nadšením a apokalyptickými víziami.
Faktom však je, že RFID čipy sú tu a majú ambície nahradiť nielen čiarové kódy na označovanie tovarov, ale aj identifikačné doklady.
RFID je pamäťový čip schopný na základe rádiového signálu z čítačky odoslať v sebe zakódovanú informáciu. Pracuje na frekvencii 125 kHz s dosahom do 10 cm, alebo 13,56 MHz s dosahom zhruba do 1 m, pričom vyššia frekvencia zároveň umožňuje desaťnásobne rýchlejší prenos údajov oproti nízkofrekvenčnej verzii (cca 20 kB/s).
Pripravuje sa aj takzvaný ultravysokofrekvenčný štandard pre čipy pracujúce na frekvenciách 433-915 MHz a 2,45 GHz, ktoré dosahujú vzdialenosť čítania až 3 m. Ich uplatnenie v obchode však nie je príliš praktické a budú zrejme určené pre iné aplikácie.
RFID čipy sa ďalej delia na aktívne (obsahujúce batériu) a pasívne, v ktorých sa energiou elektromagnetického vlnenia z čítačky najprv nabije napájací kondenzátor a až následne čip odošle informáciu. V praxi sa okrem výnimočných prípadov zatiaľ uvažuje s využitím pasívnych čipov. Dôvodom je okrem nižších nákladov aj ich prakticky neobmedzená životnosť.
A akú informáciu RFID čip obsahuje? Je to predovšetkým 96 bitové číslo, tzv. EPC (Electronic Product Code, elektronický produktový kód). Ten obsahuje nielen informáciu o výrobcovi, a druhu tovaru ako je to v prípade čiarových kódov, ale okrem iného aj unikátne výrobné číslo každého jednotlivého výrobku. Pre ilustráciu uveďme, že 96 bitové číslo poskytuje dostatok priestoru pre 268 miliónov výrobcov, každý produkujúci 16 miliónov druhov tovaru (tried) a v každej triede má výrobca k dispozícii množinu 68 miliárd výrobných čísel. Z dnešného pohľadu sa to javí mierne predimenzované, preto sa už objavili úvahy o skrátení EPC na 64 bitov, čo by mohlo zlacniť produkciu RFID čipov.
Nová tvár obchodu
Unikátna identifikácia každého jednotlivého tovaru otvára doteraz nepredstaviteľné možnosti. Náhrada čiarových kódov pri pokladni je len začiatkom a nie je tou najpodstatnejšou výhodou RFID technológie, hoci odlišnosti tu predsa existujú. Tovar už nebude nutné vykladať z nákupných vozíkov na pás, čítačka "osloví" všetky čipy naraz a v priebehu pár sekúnd identifikuje celý nákup. Profesia pokladníkov v hypermarketoch možno v budúcnosti zanikne, nebude to ale tak skoro. Príčinou je zatiaľ nie celkom spoľahlivé snímanie kódov RFID čítačkou, testy hovoria zhruba o 85 %-nej úspešnosti. Nakoniec všetci dobre vieme, že aj dnes používané čiarové kódy nezriedka zlyhajú, čo si vyžaduje manuálny zásah pokladníka.
S RFID príde k slovu on-line spracovanie snímaných údajov, ktoré umožní sledovať nielen tovarové toky, ale aj čas, ako dlho je jednotlivý výrobok na sklade, či sa neblíži koniec jeho záručnej doby a pod. a na základe toho napríklad dynamicky upravovať jeho predajnú cenu smerom dole a riadiť logistiku. V prípa-de zvýšeného predaja informačný systém dokáže pružne reagovať nielen nastavením objednávky tovaru just-in-time, ale aj prípadným zvýšením akciovej ceny.
RFID čítačky v hypermarketoch však nebudú obmedzené len na pokladne, uvažuje sa s nimi aj v cenovkách, označujúcich tovary na pultoch. Takáto univerzálna cenovka vybavená LCD displejom a RFID čítačkou sa jednoducho umiestni na predajný regál, alebo pult a sama zistí, aký tovar sa nachádza v jej blízkosti. Predpokladá to samozrejme pripojenie cenovky do podnikového informačného systému, čo umožní na druhej strane centrálne meniť ceny tovarov podľa aktuálnych kritérií. S takouto aplikáciou RFID čipov sú však spojené aj niektoré komplikácie. Jednou z nich je možná kolízia čipov, pretože na signál čítačky sa snažia odpovedať všetky čipy v dosahu a vzájomne sa môžu rušiť. Ďalšou je kolízia samotných čítačiek, pri ktorej by sa mohol napr. nákupný košík ocitnúť v dosahu čítačiek dvoch pokladní a tovar by sa načítal duplicitne. Istý problém tiež predstavujú fyzikálne vlastnosti niektorých materiálov - kovy tienia elektromagnetické vlnenie, preto obchod musí dohliadnuť, aby zákazník napr. nemohol odcudziť tovar tým, že ho schová do hrnca a pod. a kvapaliny zas pohlcujú elektromagnetickú energiu. Napriek tomu výrobcovia RFID čipov tvrdia, že problémy s materiálmi ako aj s potenciálnymi kolíziami vysielačov, či čítačiek sú už prakticky vyriešené.
Aj keď pri sériovom nasadení RFID čipov na označovanie tovarov ceny inteligentných etikiet značne poklesnú (už dnes sa pohybujú pod 30 US centov), náklady na zavedenie technológie, hlavne na výkonné informačné systémy budú vysoké.
Informačný systém neobvyklých výkonových parametrov bude na veľkú radosť počítačových firiem podstatnou nákladovou položkou pri RFID identifikácii. Pokiaľ dnes veľké hypermarkety predávajú niekoľko desiatok tisíc druhov tovaru (teda skladových položiek), pri RFID značení to bude možno tisícnásobok - stačí ak budú evidovať každý unikátny kus tovaru podľa jeho sériového čísla. Vyžiada si to nielen výkonné servery, ale aj vysokorýchlostné počítačové siete. Je viac ako pravdepodobné, že RFID nebude nič pre malých obchodníkov.
Je príznačné, že priekopníkom v presadzovaní RFID značenia je americký Wal-Mart. Ten istý reťazec, ktorý v roku 1980 stál pri zrode používania čiarových kódov odhaduje, že zavedenie RFID technológie prinesie zníženie cien pre kupujúcich až o 4 %. Dopad v konkurenčnom boji si iste vieme predstaviť.
Wal-Mart pre svojich 100 kľúčových dodávateľov stanovil termín na začatie podporovania RFID vo svojich dodávkach na január 2005. Zavŕši sa tak súčasná testovacia fáza technológie a analytici očakávajú, že v nasledujúcich dvoch rokoch dôj-de k širokému prevádzkovému nasadzovaniu RFID systémov v obchode aj v iných odvetviach. V rokoch 2007 až 2009 by malo dôjsť k integrácii informačných tokov medzi výrobcami a predajcami v rámci dodávateľského reťazca a sledovanie údajov o výrobkoch v reálnom čase by sa malo stať skutočnosťou.
Či tomu tak bude naozaj, ukáže budúcnosť, každopádne na vyriešenie čaká nemálo rébusov.
Od obchodov k osobám
Zásobovanie a obchod je síce významnou, zďaleka nie však jedinou oblasťou, ktorú RFID hodlá atakovať. Principiálne blízko k logistike majú rozmanité doručovateľské služby, niet sa preto čomu diviť, že s RFID značením zásielok počítajú, prípadne ho už intenzívne testujú. Rovnakou myšlienkou sa zaoberá dokonca aj americká pošta, keď uvažuje o zabudovaní RFID čipov priamo do poštových známok.
Každý kto cestoval lietadlom a prežil krušné chvíle pri hľadaní batožiny v cieľovej destinácii by asi privítal zdokonalenie systému jej evidencie a kontroly. Tu sľubuje RFID označovanie značné nádeje na zlepšenie tým, že sa podstatným spôsobom eliminuje ľudský faktor pri snímaní, alebo spracovaní údajov o batožine. Okrem výrobcov čipov si to uvedomujú aj letecké spoločnosti, ktoré už RFID zavádzajú. Napríklad americká Delta Airlines hodlá investovať do RFID technológie 25 miliónov dolárov. Prekážkou komplexného nasadenia v medzinárodnej leteckej doprave (ale napr. aj v špedícii) je však absencia globálneho RFID štandardu - v USA sa používajú iné rádiové frekvencie než v Európe.
Ďalšou, podstatne kontroverznejšou oblasťou využitia RFID je identifikácia osôb. Odhliadnuc od toho, že existuje možnosť zneužitia ľubovoľnej informácie, už samotné zavádzanie RFID čipov do obchodov vyvoláva v niektorých ľuďoch nevôľu. Pokiaľ si totiž nepovolaná osoba opatrí čítačku RFID kódov, môže získavať niektoré citlivé informácie o osobách, ktoré vo svojom odeve, či obuvi nosia skryté RFID čipy výrobcu. Podľa kvality (a ceny) oblečenia sa tak dá stanoviť istá "bonita" človeka, a keďže každý RFID čip obsahuje aj unikátne výrobné číslo tovaru, je teoreticky možné monitorovať danú osobu na rôznych miestach, hoci jej pravá identita môže byť utajená. To však platí len dovtedy, kým napríklad neplatí kreditnou kartou. Jeden z prvých škandálov v súvislosti s RFID identifikáciou vznikol v nemeckom Rheinbergu. Tamojší hypermarket METRO Future Store zaviedol deaktivačné stanice na RFID čipy, aby ich informácia nebola po zaplatení tovaru zneužiteľná. Ukázalo sa však, že "deaktivácia" bola neúčinná a identifikačné kódy bolo možné naďalej snímať. Vedenie firmy síce tvrdilo, že bez napojenia čítačky na podnikový informačný systém sú získané údaje bezcenné (čo nemusí byť pravda, stačí "len" prelomiť príslušný kód), nepríjemná kauza však bola na svete.
Na druhej strane "likvidácia" RFID čipov potom, čo tovar opustí predajňu môže byť aj kontraproduktívna, pretože vylučuje ďalšie užitočné spracovanie údajov na strane zákazníka.
Vízia inteligentnej chladničky pripojenej na internet nie je nová, ale ak by obsahovala potraviny vybavené RFID čipmi, jej koncepcia by dostala nový rozmer. Chladnička by dokázala nielen sledovať dátum spotreby uskladnených produktov, ale mohla by v internetovej databáze, na základe surovín, ktoré má k dispozícii, vyhľadať možné varianty receptov, alebo na základe preferencií majiteľa dokonca objednať chýbajúce potraviny.
Z tohto hľadiska budú ale prírodné, priemyselne nebalené produkty, či potraviny kúpené na trhu nepoužiteľné a majiteľ sa bez kuchárskeho umenia nezaobíde.
Vráťme sa však k identifikácii ľudí. USA začnú od budúceho roku zavádzať RFID čipy v pasoch pre amerických občanov. V roku 2005 má byť vydaných prvých milión pasov, od roku 2006 to už budú všetky novovydávané pasy. Čip s kapacitou 64 kB pamäti bude obsahovať 50 rôznych bezpečnostných prvkov, ktoré bude možné snímať bezkontaktne. Dodávateľmi RFID čipov pre vládu USA budú firmy Infineon, BearingPoint, Axalto a SuperCom.
Identifikačné doklady patria do kategórie aplikácií, kde proti RFID čipom silné námietky neexistujú, nakoniec pas človek nosí pri sebe obvykle len pri zahraničných cestách.
Inak je to v prípade povinnej, viac-menej trvalej identifikácie. Väzenský systém v americkom Ohiu mieni náramkami s RFID čipom vybaviť všetkých svojich 44 000 väzňov, inšpiráciu zrejme čerpal z filmu "Obojok". Podobný nápad sa objavil aj v Japonsku, kde na základnej škole v Osake zaviedli experimentálne označovanie detí RFID čipmi. Tie majú byť umiestnené na uniformách detí, menovkách, alebo školských taškách, pričom čítačky budú nielen pri vchodoch do školy, ale aj na ďalších miestach. Vedenie školy tak bude mať nielen prehľad o prítomnosti konkrétnych žiakov na vyučovaní, ale bude môcť aj monitorovať ich pohyb.
Podobných "lastovičiek" bolo vo svete v poslednom čase zaznamenaných viacero a vyzerá to tak, že ľudia si na myšlienku takejto bezkontaktnej identifikácie začínajú postupne zvykať. Rovnako sa vyrovnali s koncepciou zavádzania biometrických údajov do osobných dokladov. Pravda neplatí to o všetkých, naopak existuje mnoho aktivistov a hnutí bojujúcich proti týmto spôsobom identifikácie. Najväčším problémom RFID kontroly je možnosť uskutočňovať ju bez vedomia dotknutej osoby, čo začína pripomínať príbeh známeho filmu Minority Report, kde ľuďom na každom kroku skenovali obraz očnej dúhovky.
Nie je ani ťažké predstaviť si marketing pomocou inteligentných billboardov, ktoré vás oslovia menom, prípadne zobrazia cielený produkt na základe vašej identifikácie, aby sme sa uvedeným filmom inšpirovali aj v ďalšom bode. Možno ani neprekvapí ak poviem, že podobná aplikácia sa naozaj pripravuje, bude mať však prvok dobrovoľnosti - pôjde o akúsi reklamu (výrobcovia to nazývajú užitočnými informáciami) na vyžiadanie.
Pas, alebo kus odevu je však možné odložiť, čo efektívnosť takéhoto monitorovania znižuje.
Sci-fi? Ani zďaleka, táto metóda sa už bežne používa vo veterinárnej praxi na označovanie domácich, prípadne aj úžitkových zvierat. A neostane pri zvieratách, RFID implantáty sa už bežne testujú aj na ľuďoch.
Už od roku 2001 sa výrobou implantátov RFID zaoberá americká spoločnosť Verichip Corporation (dcérska spoločnosť Applied Digital Solutions Inc.) a odvtedy sa stala mnohokrát stredobodom pozornosti médií. Jej ambíciou je nielen výroba miniatúrnych čipov v sklenenom puzdre veľkosti zrnka ryže, ktoré je možné implantovať pod kožu jednoducho pomocou injekčnej striekačky, ale aj vybudovanie globálnej databázy prepojenej cez internet, kde by sa mali údaje ich držiteľov zhromažďovať.
Treba poznamenať, že produkty VeriChip sa zatiaľ používali hlavne na označovanie zvierat, ten pravý obchodný boom by mal nastať až potom, čo "RFID horúčka" preskočí aj na ľudí.
Na rozdiel od odporcov RFID firma VeriChip nepovažuje svoje ambície čipovať ľudí za nič amorálne, naopak je presvedčená o pokroku a výhodách, ktoré takéto označovanie, resp. okamžitá identifikácia prinesie.
V médiách sa objavili aj prvé príklady úspešných aplikácií implantátov u ľudí. Napríklad majiteľ baru Baja Beach Club v Barcelone zaviedol identifikáciu pre svojich VIP
klientov pomocou čipov RFID implantovaných do ramena. Okrem bezproblémového prenosu údajov súvisiacich s objednávkami a platením konzumácie majú poslúžiť aj na identifikáciu návštevníkov a otváranie dverí do špeciálnych priestorov pre VIP.
Známy je tiež prípad, keď si mexický generál Rafael Macedo de la Concha a jeho 160 spolupracovníkov nechalo implantovať čipy kvôli identifikácii pre prístup do informačného centra pre boj s kriminalitou v Mexiko City. Má sa tak účinne zamedziť prístupu nepovolaných osôb k citlivým informáciám.
Onedlho dvojmiliardová rodina majiteľov mobilných telefónov sa má stať tiež obrovským trhom pre RFID, aj keď v tomto prípade nepôjde o identifikáciu - tá v súvislosti s mobilnými telefónmi existuje od začiatku (aktuálne je skôr strašidlo nežiaducej lokalizácie mobilov a monitorovanie ich pohybu bez súhlasu majiteľa).
V mobilných telefónoch sa má stať RFID súčasťou obojsmernej komunikácie. Túto technológiu príznačne nazvanú NFC (near field communication, komunikácia na krátke vzdialenosti) vyvíja konzorcium firiem Philips, Nokia a Sony, ku ktorým sa pridávajú ďalší významní hráči ako Samsung, Visa a ViVOtech a záujem už prejavilo 250 ďalších firiem. Má slúžiť na prepojenie medzi telefónom a spolupracujúcimi zariadeniami ako sú počítače a PDA, ale aj na výmenu údajov medzi zariadeniami spotrebnej elektroniky, či komunikáciu so špeciálnymi platobnými kartami (napr. FeliCa od Sony).
Podstatnou výhodou NFC bude skutočnosť, že komunikujúce zariadenia nebude potrebné pred nadviazaním spojenia párovať a autorizovať. Keďže komunikácia funguje len na veľmi krátku vzdialenosť rádovo desiatich centimetrov, odpadá nebezpečenstvo pripojenia nežiaduceho zariadenia. Dve zariadenia vybavené NFC stačí jednoducho položiť vedľa seba a oni automaticky nadviažu spojenie, pričom dosahované rýchlosti dátového prenosu sú 106, 212 a 424 kbit/s.
Úlohou užívateľa bude vybrať, aké údaje chce odoslať, alebo prijať. Jednou z vízií využitia je získavanie informácií z billboardov a posterov a podobne. Postačí k nim priblížiť mobilný telefón, ten si načíta potrebné údaje a cez mobilnú sieť, alebo WiFi sa pripojí na príslušnú webovú stránku obsahujúcu podrobnosti o danom výrobku. Možnosti sú samozrejme omnoho širšie, ďaleko presahujúce oblasť marketingu.
Podľa Philipsu bude v roku 2008 35% mobilných telefónov vybavených NFC, o rok neskôr to má byť podľa analytickej spoločnosti ABI Research už viac ako polovica.
Na Mobility Conference 2004 v Monaku predstavila začiatkom novembra Nokia okrem iného aj prídavný kryt s funkciou NFC pre mobilný telefón N 3220, ktorý poznáme z predajní aj na Slovensku.
Hovorca firmy Philips Peter Baumgartner uviedol, že sa pripravuje testovacia prevádzka rozsiahlej aplikácie NFC technológie na mobilný prístup do infraštruktúry pre bezkontaktné snímanie čipových kariet v mestskej doprave v okolí Frankfurtu n. Mohanom. Dopravná spoločnosť Rhein-Main Verkehrsverbund (RMV) začne testy začiatkom roka 2005 v meste Hanau neďaleko Frankfurtu.
Horúčka okolo RFID a NFC stúpa - o niekoľko rokov sa zrejme s týmito technológiami stretneme na každom kroku. Či budú slúžiť len na prospech ľudstva, alebo podporia aj napĺňanie orwellovskej vízie sveta bude závisieť od demokratických inštitúcií, ktorých strojcami sme všetci.
7000 stran textů a 5000 obrázků o Vesmírných lidech Sil Světla najdete zde: